Boskovickábrázda

Boskovická brázda je približne 100 km dlhá a 3 až 10 km široká prepadlina, tiahnúca sa severojužne od Moravskej Třebovej cez Letovice, Boskovice a Rosice do Moravského Krumlova. Prepadlina je vyplnená z väčšej časti usadeninami spodného permu, len v južnej časti v okolí Rosíc a Oslaván sa nachádzajú vrstvy sedimentov vrchného karbónu. Boskovická brázda patrí medzi panvy limnického permokarbónu, je teda vnútrozemská a jej usadeniny vznikali v sladkovodných jazerách, močiaroch a rašeliniskách.

Záujem paleontológov o boskovickú brázdu siaha do polovice 19.storočia, no až začiatkom 20.storočia začal byť výskum intenzívnejší. Bol to hlavne Josef Augusta, kto zdokumentoval lokality permokarbónskej flóry a fauny, systematicky študoval obojživelníky boskovickej brázdy a zároveň veľkou mierou prispel ku geologickému a paleontologickému výskumu južnej i severnej časti boskovickej brázdy. V jeho stopách pokračoval Zdeněk Špinar, ktorý mimo iné revidoval podstatnú časť vtedajších nálezov diskosauriscidných obojživelníkov, bohaté nálezy permskeho hmyzu sú spojené s dlhoročným výskumom Jarmily Kukalovej-Peckovej. V nedávnom období sa Jaroslav Zajíc a Stanislav Štamberg venovali rozsiahlemu štúdiu permokarbónskych paprskoplutvých rýb, niektoré skupiny stavovcov, predovšetkým obojživelníkov čeľade Discosauriscidae spracoval Jozef Klembara.